05.02.2026
Pripomíname si 100. výročie narodenia priameho účastníka SNP Júliusa Kusého
Július Kusý sa narodil 4. februára 1926 v podhorskej obci Omastiná v okrese Bánovce nad Bebravou do roľníckej rodiny. Rodičia sa venovali malému hospodárstvu a vychovali šesť synov a tri dcéry, ktoré chodili do školy do Uhrovca a do meštianky do Bánoviec. Nemali peňazí nazvyš, ale záležalo im na tom, aby každé dieťa malo primerané vzdelanie a slušnú výchovu. Od malička dbali na to, aby si dokázali na seba zarobiť. Július už ako malý chlapec pásol ovečky, menšie deti pásavali husi. Začiatkom vojny mal Július 13 rokov a na starosti školské povinnosti a prácu na gazdovstve. Už od roku 1943 v okolí podhorskej oblasti Omastinej, Uhrovca a Bánoviec začali vznikať prvé partizánske skupiny, Július sa práve vyúčal za zámočníka. Mladí chlapci sledovali dianie okolo seba, stretávali sa s vojakmi, čo prichádzali z frontu a rozprávali svoje príbehy. Pomáhali im zháňať ošatenie, jedlo, lieky a vybaviť nové doklady. Július s kamarátmi sa k nim tiež pridali. Po vyhlásení povstania koncom augusta 1944 dostal do rúk zbraň a nastúpil do radov novovzniknutej Partizánskej brigády Jána Žižku (PBJŽ) pod velením Teodora Polu. Hlavnou úlohou partizánskych skupín v Strážovských a Inoveckých horách bolo najmä stráženie vstupov do Rajeckej a Turčianskej doliny a horských priechodov. Narušovali akcie nemeckých vojsk, likvidovali nemecké transporty a uskutočňovali rôzne diverzné akcie. Pri bojových potýčkach zahynulo aj množstvo Júliusových kamarátov. Dňa 22. novembra 1944 bol spolu s asi stovkou ďalších ľudí zaistený doma v Omastinej Nemcami za pomoci Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy a prevezený na výsluch do Bánoviec. V priestoroch mestského domu bola zriadená miestnosť na vypočúvanie aj väznica. Mladého Júliusa vypočúval zavalitý Nemec a asistoval mu gardista Torovský, kachliar z Bánoviec nad Bebravou. Bili ho, vypočúvali - chceli vedieť, čo všetko vie o štábe partizánov, väznili ho dva týždne. Spolu s ďalšími dvoma väzňami sa mu podarilo ujsť a vrátiť späť do hôr k partizánom. Obyvatelia podhorských obcí im pomáhali, ako mohli. Bol členom 9. práporu PBJŽ pod velením komisára Vladimíra Sedlářa. So svojím oddielom prešiel v ťažkých zimných podmienkach zo Strážovských hôr až na Kalište a odtiaľ do Brezna, kde sa 11. marca 1945 spojil s oslobodzovacou rumunskou armádou. Po krátkom oddychu prešiel do Popradu, kde bol 24. marca 1945 odvedený do 1. čs. armádneho zboru. V jeho radoch bojoval pri Liptovskom Mikuláši, Žiline a koniec vojny ho zastihol v okolí Vsetína. Slobodu so svojimi spolubojovníkmi oslávili 16. mája 1945 v Prahe už ako príslušníci Československej armády generála Svobodu. Po návrate domov do Omastinej mal ešte neľahkú úlohu oznámiť rodinám kamarátov, ktorí padli v boji, že ich synovia, bratia či manželia sa už nikdy domov nevrátia. Po vojne sa Július oženil, vzal si za manželku Elenku Pšenákovú. Ostali žiť v Omastinej pri rodičoch a súrodencoch, neskôr žili v Brezolupoch. Mali dvoch synov. Július ako vyučený zámočník pracoval v Bánovciach v Tatrovke, v Moste a tiež v ZŤS v Dubnici nad Váhom. Jeseň svojho života strávil v Centre sociálnych služieb v Bánovciach nad Bebravou.
Za svoje zásluhy bol ocenený mnohými vyznamenaniami a medailami za statočnosť, obetavosť a pomoc ľuďom počas SNP.
Zomrel 5. januára 2021 vo veku 94 rokov v Bánovciach nad Bebravou.
ČESŤ JEHO PAMIATKE!
